nedeľa, 27. júla 2014

ZAPEKANÁ PLNENÁ CUKINA



Rýchle a jednoduché menu v lete ako stvorené J.

Budeme potrebovať jednu väčšiu cukinu, soľ, maslo na potretie. Plnka: rožky dva ks, 1 dl mlieka, 2 vajíčka, syr strúhaný 300 g, šunka na jemno pokrájaná, pažítka, vegeta, soľ, mleté čierne korenie.




Cukinu prekrojíme, vykrojíme vnútornú dužinu. Rožky nakrájame, polejeme mliekom, osolíme pridáme vajíčka polovicu strúhaného syra, nakrájanú šunku , pažítku, trošku mletého korenia a vegety. Premiešame, plnku rozdelíme a naplníme cukiny. Vrch posypeme syrom a dáme piecť na pekáč ktorý sme potreli rozpusteným maslom. Dobrú chuť!


pondelok, 14. júla 2014

MALINOVÝ KOLÁČ




Budeme potrebovať 5 vajec, 6 PL kryštálového cukru, 6 PL polohrubej múky, 1 bal. prášok do pečiva,  60g masla, malinový džem na otretie korpusu. Plnka 500 g tvaroh jemný, 1 balenie želatíny ( červenú) 1 bal. vanilkového cukru, 5 PL kryštálového cukru a maliny.

Bielka vyšľaháme samé postupne pridáme cukor, žĺtka, rozpustené letné maslo a múku s práškom do pečiva. Premiešame zľahka vareškou a vylejeme na plech. Dáme piecť do vopred vyhriatej rúry na 170C. Po upečení necháme vychladnúť. Korpus potrieme džemom. Poukladáme maliny.



Tvaroh vymiešame s vanilkovým a kryštáľovým cukrom. Do kastróla dáme 3 dl vody a želatinu urobíme podľa návodu na obale ( niektorá sa varí , niektorá len nahreje) želatínu zmiešame s tvarohom a hneď natrieme na korpus ( rýchlo tuhne). Necháme v chlade stuhnúť.



sobota, 5. júla 2014

BRYNDZOVÉ PIROHY




Po bryndzových haluškách sú pirohy najtypickejším Slovenským tradičným jedlom už od dávnych čias.  

Na ich prípravu budeme potrebovať 600 g varených a pretlačených zemiakov, 200 g hrubej múky, 1 vajce , 1 PL soli. Na plnku 150 g uvarených a pretlačených zemiakov, 250 g bryndze Liptovskej, pažítka nakrájaná na jemno, slanina údená 300 g, cibuľa 2 ks a kyslá smotana. 







Najskôr si urobíme plnku (1).Zemiaky uvarené v šupke obielime a  pretlačené zmiešame s bryndzou a nasekanou pažítkou, trošku osolíme. Potom si nakrájame cibuľku a na masti opražíme do zlatista (2). Slaninku nakrájame na kocky a popražíme na masti (3). Zemiaky uvaríme, ošúpeme, pretlačíme alebo nastrúhame na jemno (4). Pridáme múku , vajce a soľ. Vypracujeme cesto (5,6).





Cesto rozdelíme na dve polovice, ľahšie sa s ním pracuje. Vyvaľkáme na pomúčenej doske a vykrojíme kolieska ktoré plníme bryndzovou plnkou. Kraje dobre popritláčame. Pirohy vyvaríme v osolenej vriacej vode 6 min. Po vybratí trošku omastíme posypeme opraženou slaninkou a cibuľou.

Dobrú chuť !                 



A pre spestrenie niečo o bryndze a jej histórie J


Cesta bryndze na slovenské stoly bola dlhá, ale nie márna. Priniesli ju k nám na Slovensko valasi z Rumunska, ktorí nás naučili chovať ovce na pastvách a nie v ohradách. Priniesli so sebou i výrobu bryndze. Lenže tá bola akási tvrdá, sekala sa na kilá a nebola veľmi vhodná na konzumáciu. Až Detvan Ján Vagač prišiel na fígeľ, ako ju upraviť tak, aby bola mäkká a roztierateľná.

Bryndza je považovaná za typický slovenský výrobok s dlhoročnou tradíciou. Súčasťou tradičného slovenského jedálnička je od 17. storočia, hoci nebola bežným pokrmom ako zemiaky či múčne jedlá. Hovorí sa o nej ako o prvom slovenskom vynáleze, ktorého autorom je Ján Vagač. Vymyslel ju, keď skúšal konzervovať ovčí syr. Tak vznikla roku 1787 prvá slovenská bryndziareň v Detve a za ňou vznikali ďalšie bryndziarske manufaktúry. Druhou najstaršou (1797) je bryndziareň vo Zvolenskej Slatine, ktorá funguje dodnes.

Bryndza patrí medzi mäkké syry. V 18. a 19. storočí ju v Liptove plnili do drevených geliet, ktoré pltníci odvážali dolu Váhom až do Vsedne a Budapešti. Teodor Vallo vynašiel a výrobne uviedol na trh mäkšiu a roztierateľnú bryndzu tak jako ju poznáme dnes. Princip spočíval v tom, že správne vyzretý ovčí syr sa dokonale rozotrel na valcoch. Namiesto soli sa pridával soľný roztok. Bryndza zo Slovenska, ktoré bolo 18. a 19. storočí súčasťou Rakúsko-Uhorska sa vyvážala na územie dnešného Maďarska, Rakúska i Česka, ba i do Nemecka. Tam ju poznali pod názvami brinsa, brimsen alebo liptovský syr (liptauerkäse, liptauer cheese).

Mäkkšiu a roztierateľnú podobu bryndze vynašiel a do výroby zaviedol Teodor Vallo v roku 1892. Rozmiešavala sa na valcoch a namiesto soli sa do nej pridával soľný roztok. Práve tento známy slovenský bryndziar zaslal v roku 1903 návrh, aby uhorská vláda prijala ochranu tohoto výrobku a jeho receptúry proti rôznym fušerom a falšovateľom.

Opečená slaninka tiež nebola bežnou súčasťou halušiek, pretože nie každý si ju mohol dovoliť. Nepochybne však bryndzové halušky, tak ako ich v „klasickej“ podobe poznáme dnes sa na  Slovensku varia už 200 až 250 rokov. 

Slovenská bryndza je známa aj za hranicami, kam sa dlhé roky vyváža. Už pred prvou svetovou vojnou sa vyrobilo priemerne 3,5 milióna kolov bryndze ročne, z čoho sa viac ako dve tretiny vyviezli von, najviac do Rakúska a Maďarska. Typické bryndzové halušky či pirohy boli známe už vtedy v širokom okolí. Dnes sa bryndza vyrába aj v Rumunsku, Poľsku, Maďarsku a na Ukrajine. Slovenská bryndza je prírodný biely, jemne roztierateľný zrejúci syr s ojedinelými krupičkami. Vyrába sa tradičným spôsobom a následným drvením a mletím vyzretého ovčieho hrudkového syra alebo zmesi ovčieho a kravského hrudkového syra.


Spracúva sa v ježkovom mlyne a následne valcovom mlyne, ktoré z týchto ingrediencií vytvárajú rozdielnou rýchlosťou mlecích valcov syr s príjemne kyslou vôňou po ovčom syre. Podiel ovčieho hrudkového syra je väčší ako 50 percent. Chuť je mierne pikantná a slaná. Obsahuje prirodzené široké spektrum mikroorganizmov.