Po
bryndzových haluškách sú pirohy najtypickejším Slovenským tradičným jedlom už
od dávnych čias.
Na ich prípravu budeme potrebovať 600 g varených a pretlačených
zemiakov, 200 g hrubej múky, 1 vajce , 1 PL soli. Na plnku 150 g uvarených a pretlačených
zemiakov, 250 g bryndze Liptovskej, pažítka nakrájaná na jemno, slanina údená
300 g, cibuľa 2 ks a kyslá smotana.
Najskôr si urobíme plnku (1).Zemiaky uvarené v šupke obielime
a pretlačené zmiešame s bryndzou a nasekanou
pažítkou, trošku osolíme. Potom si nakrájame cibuľku a na masti opražíme
do zlatista (2). Slaninku nakrájame na kocky a popražíme na masti (3). Zemiaky
uvaríme, ošúpeme, pretlačíme alebo nastrúhame na jemno (4). Pridáme múku ,
vajce a soľ. Vypracujeme cesto (5,6).
Cesto rozdelíme na dve polovice, ľahšie sa s ním pracuje.
Vyvaľkáme na pomúčenej doske a vykrojíme kolieska ktoré plníme bryndzovou
plnkou. Kraje dobre popritláčame. Pirohy vyvaríme v osolenej vriacej vode
6 min. Po vybratí trošku omastíme posypeme opraženou slaninkou a cibuľou.
Dobrú chuť !
A pre
spestrenie niečo o bryndze a jej histórie J
Cesta bryndze na slovenské stoly bola dlhá, ale nie márna.
Priniesli ju k nám na Slovensko valasi z Rumunska, ktorí nás naučili chovať
ovce na pastvách a nie v ohradách. Priniesli so sebou i výrobu bryndze. Lenže
tá bola akási tvrdá, sekala sa na kilá a nebola veľmi vhodná na konzumáciu. Až
Detvan Ján Vagač prišiel na fígeľ, ako ju upraviť tak, aby bola mäkká a
roztierateľná.
Bryndza je považovaná za typický slovenský výrobok s
dlhoročnou tradíciou. Súčasťou tradičného slovenského jedálnička je od 17.
storočia, hoci nebola bežným pokrmom ako zemiaky či múčne jedlá. Hovorí sa o
nej ako o prvom slovenskom vynáleze, ktorého autorom je Ján Vagač. Vymyslel ju,
keď skúšal konzervovať ovčí syr. Tak vznikla roku 1787 prvá slovenská
bryndziareň v Detve a za ňou vznikali ďalšie bryndziarske manufaktúry. Druhou
najstaršou (1797) je bryndziareň vo Zvolenskej Slatine, ktorá funguje dodnes.
Bryndza patrí medzi mäkké syry. V 18. a 19. storočí ju v
Liptove plnili do drevených geliet, ktoré pltníci odvážali dolu Váhom až do
Vsedne a Budapešti. Teodor Vallo vynašiel a výrobne uviedol na trh mäkšiu a
roztierateľnú bryndzu tak jako ju poznáme dnes. Princip spočíval v tom, že
správne vyzretý ovčí syr sa dokonale rozotrel na valcoch. Namiesto soli sa
pridával soľný roztok. Bryndza zo Slovenska, ktoré bolo 18. a 19. storočí
súčasťou Rakúsko-Uhorska sa vyvážala na územie dnešného Maďarska, Rakúska i Česka,
ba i do Nemecka. Tam ju poznali pod názvami brinsa, brimsen alebo liptovský syr
(liptauerkäse, liptauer cheese).
Mäkkšiu a roztierateľnú podobu bryndze vynašiel a do výroby
zaviedol Teodor Vallo v roku 1892. Rozmiešavala sa na valcoch a namiesto soli sa
do nej pridával soľný roztok. Práve tento známy slovenský bryndziar zaslal v
roku 1903 návrh, aby uhorská vláda prijala ochranu tohoto výrobku a jeho
receptúry proti rôznym fušerom a falšovateľom.
Opečená slaninka tiež nebola bežnou súčasťou halušiek, pretože
nie každý si ju mohol dovoliť. Nepochybne však bryndzové halušky, tak ako ich v
„klasickej“ podobe poznáme dnes sa na
Slovensku varia už 200 až 250 rokov.
Slovenská bryndza je známa aj za hranicami, kam sa dlhé
roky vyváža. Už pred prvou svetovou vojnou sa vyrobilo priemerne 3,5 milióna
kolov bryndze ročne, z čoho sa viac ako dve tretiny vyviezli von, najviac do
Rakúska a Maďarska. Typické bryndzové halušky či pirohy boli známe už vtedy v
širokom okolí. Dnes sa bryndza vyrába aj v Rumunsku, Poľsku, Maďarsku a na
Ukrajine. Slovenská bryndza je prírodný biely, jemne roztierateľný
zrejúci syr s ojedinelými krupičkami. Vyrába sa tradičným spôsobom a následným
drvením a mletím vyzretého ovčieho hrudkového syra alebo zmesi ovčieho a
kravského hrudkového syra.
Spracúva sa v ježkovom mlyne a následne valcovom mlyne,
ktoré z týchto ingrediencií vytvárajú rozdielnou rýchlosťou mlecích valcov syr
s príjemne kyslou vôňou po ovčom syre. Podiel ovčieho hrudkového syra je väčší
ako 50 percent. Chuť je mierne pikantná a slaná. Obsahuje prirodzené široké
spektrum mikroorganizmov.
