Uplynul ďalší vinohradnícky rok. Bol skvelý. Aj preto, že príroda bola k
vinohradníkom zhovievavá. Dostatok vlahy a slnečných lúčov vyčarovalo vo vinohradoch
krásnu sladkú úrodu. V našom kraji sa pestuje viacero odrôd ... André,
Frankovka, Ryzlink vlašský, Rulanské biele, Veltlín, Leanka, Muller, Konkordia,
Modrý Portugal a najstaršie Otelo .
Hrozienko
pooberáme.
Pomelieme,
lisujeme.
Kedysi
bolo veľa druhov prešov a lisov. Ja sa pamätám ako dieťa na tento preš. Pred
30 r. sme ho darovali Nitrianskemu poľnohospodárskemu múzeu. Bol na ňom vyrytý
dátum 1864.
Kvasením sa cukor vo vínovom mušte premieňa na alkohol.
Vzniká burčák . Vynikajúci mok.
A čistením sa s neho stáva vínko.
Víno je vec kráľovská. Niet na svete vinohradníka, ktorý by
si všetko víno vypil sám, ani by mu nechutilo bez susedov a kamarátov. Víno je
najstarší kultúrny nápoj, ktorý ľudstvo pozná. Už naši predkovia vinohrady
obrábali, víno prešovali, víno pili, predávali, či ním platili dlhy. Víno malo pre
nich neoceniteľnú hodnotu. Vinohrady boli ich majetkom najcennejším. Od skorej
jari do neskorej jesene sa starali, každá kropaj z vinohradníckeho čela,
premieňa sa na zlaté zrniečko. Drastické zákazy zakazovali kradnúť hrozno,
určité výnimky tvorili len pocestní a tehotné ženy. Aj vtedy bolo treba dať k
pníku peniaz za odtrhnutý strapec. Prísnosť a poctivosť bola vždy na mieste, keď
išlo o čistotu a kvalitu vína. Pivnica, sudy, bočky, preše a celá vinohradnícka
výbava musela aj dodnes musí svietiť ako Božie oko .
Vínko spája ...
A spája aj našu rodinu. Každý rok sa zídeme a strávime
spolu krásne chvíle. Najväčšiu radosť majú naše deti J.